Čo a aké sprievodné javy viedli vtedajších ľudí k tomu, aby niekoho označili za upíra? Mohli to byť rôzne halucinácie, tažké sny, zdanlivo mŕtvi, niektoré formy duševných chorôb. Mohol to byť i odlišný vzhľad. Iný bol napríklad človek so zrasteným obočím, bez obočia, bez ochlpenia v podpaží, nápadne zubatý, ten kto sa narodil so zubami, mal ich dvoma radmi alebo mu vyčnievali, ten, kto mal neobyčajný tvar hlavy, veľké pazúry, pigmentové škvrny na koži. Upíra potom prezrádzali hlavne mäkké, nestuhnuté údy.
Aj obyčajná tuberkulóza sa pokladala za prejav vampirizmu. Nikomu snáď netreba presnejšie vysvetľovať, čo mohlo nevzdelaných ľudí ako prvé napadnúť, keď videli bledého, vychudnutého človeka, ktorý vykašliava krv. Najhoršie však bolo, čo robili s takýmito ľuďmi po smrti. V rodine, ktorej člen umrel na tuberkulózu (o ktorej samozrejme nevedeli, že je to tuberkulóza) sa totiž stávalo, že to nebol jediný člen, ktorý touto chorobou trpel (v tom období to bola najrozšírenejšia choroba). A keďže si zvyšní členovia mysleli, že strojcom ich trápenia je ich zosnulý príbuzný "upír", dali exhumovať jeho telo, spáliť ho a popol spoločne všetci členovia zjedli, lebo to pokladali za spôsob ako odvrátiť kliatbu. Tým však len umožnili ďalšie šírenie choroby.
Nevysvetliteľné nákazy hubiace ľudí i zvieratá viedli myseľ vtedajších ľudí k tejto povere. A rovnako tak aj rada rôznych nehôd, s ktorými sa človek stretával, vyvolávala vznik a potrebu rôznych protivampirických obranných prostriedkov. Vznikol akýsi vampirický cyklus, ktorého formy v strednej Európe možno rozdeliť do niekoľkých skupín:
Revenant - tým bol nazývaný mŕtvy, ktorý podľa ľudových predstáv vychádzal opätovne z hrobu.
Vampír alebo upír - najrozšírenejšia forma. Jednalo sa o mŕtveho, ktorý žuje v hrobe svoje telo, prehĺta časti svojho odevu alebo prestieradla, do ktorého bol zabalený. Spôsoboval smrť najskôr príbuzným, neskôr i vzdialenejších osôb.
Mora - dusila a morila ľudí a zvieratá v spánku.
Vlkodlak - posledný typ vampirického cyklu vznikol z predstavy, že ľudia majú schopnosť na seba brať zvieraciu podobu, v tomto prípade vlka, a v nej škodiť ostatným. Za moru a vlkodlaka boli považovaní niektorí ľudia už i zaživa.
